Čaj o piatej: Pochettinův milostný trojuholník

Southampton vlani pod vedením Maurícia Pochettina učaroval celom Anglicku. Po sezóne však argentínsky manažér odišiel do Tottenhamu a spolu s ním “svätou loď” opustili aj mnohé opory. Ako si ôsmy tím minuloročnej Premier League vedie bez svojho manažéra? A ako si on vedie bez neho? Na odpoveď je možno príliš skoro, úvod ligy a vzájomný zápas však aspoň napovedal…

Dokážete si predstaviť, že poprosíte svojho šéfa o zrušení dňa voľna? Skúste to. Asi takto sa totiž pod Ronald Koeman cíti hráči Southamptone, ktorí medzi zápasom Capital One Cupu s Arsenalom a ligovým súbojom s Queens Park Rangers dostali odpočinkový štvrtok.Odmietli ho a futbalové nadšenie premietli aj do hry – víťazstvo nad QPR 2: 1 je vtedy dostalo až na druhú priečku tabuľky.

Po víkende síce Saints spadli na pozícii číslo tri, ale nič to nemení na tom, ako príjemným prekvapením južania pre Premier League sú. Opäť, po roku. Musíme si totiž uvedomiť, že po horúcom lete na prestupovom trhu pasovali zlé jazyky Southampton div nie na zostupovej priečky. Odchod piatich najväčších opôr mal byť neriešiteľný.Vedenie však predviedlo skvelú prácu, holandskému manažérovi priviedlo takmer rovnocenné náhrady a Koeman sa za to odmenil pohľadnú hrou a skvelými výsledkami.

Strach, že sa vlaňajšia “šťuka” elitnej anglickej súťaže premení v lenivého sumca popelícího sa v bahne na dne oceánu, bol však oprávnený – a nielen kvôli strate kľúčových postáv základnej zostavy. Loď totiž opustil aj Mauricio Pochettino, ktorého herný štýl založený na takmer dokonalom presinku, neustále aktívnej hre a nepretržité túžbe po zisku lopty mal Southamptonu čertovsky schádzať.

“Musím hráčom vštepiť mentalitu, že keď prídeme o balón, získame ho čo najskôr späť,” znel napokon hlavný Pochettinův motív ako svoj tím udržať na dostrel špičke tabuľky.Pod jeho velením sa blok Southamptone postupne posúval vyššie a vyššie. Predovšetkým fakt, že súper mal vo väčšine stretnutí minimum času na prácu s loptou, robil zo Saints jedného z najnepríjemnejších protivníkov v Premier League.


Lenže aj tento rok sa všetkým tímom v Anglicku naháňa pred zápasom proti Sotona hlavou, ako Koemanův celok pripraviť o dominanciu v stretnutí. Do zápasu proti Tottenhamu totiž červenobieli ani raz neprehrali v štatistike striel na bránku – dokonca ani na ihrisku Liverpoolu, vicemajstra Anglicka, ktorý mal v tú dobu vo svojom strede ešte aj Daniela Sturridge.

Hlavnú úlohu zohralo už zmienené dobre zvládnuté prestupové okno. Odišiel Rickie Lambert? Pelle je lepšie už teraz. Odišiel Adam Lallana? Dušan Tadič patrí k najlepším hráčom Southamptonu.Dejan Lovren? Pri pohľade na jeho výkony v Liverpoole fanúšikov Saints jeho odchod ani mrzieť nemusí, Toby Alderweireld navyše ponúka veľmi prijateľnú alternatívu. Shawa s Chambersom potom tiež báječne nahradili Nathaniel Clyne a Ryan Bertrand – prvý menovaný dokonca dostal premiérovú nomináciu do reprezentácie. A to sa navyše už veľa rýchlo blíži návrat hviezdneho Jaye Rodrigueza.

Hra Southamptone pod Koeman sa síce zmenila, na sile a efektivite však nestratila ani omylom. Pre porovnanie, v tejto fáze súťaže nazbieral Holanďan len o bod menej ako pred rokom Pochettino. Ten napokon pozerá aj s papierovo silnejším Tottenhamom na svoj bývalý tím zospodu – a to aj napriek tomu, že ho vo vzájomnom meraní síl porazil.

A v čom teda spočíva zmena v hernom výzoru “Svätých”?Duch, náboj alebo odhodlanie, to všetko zostalo, Koeman podľa svojich slov ordinuje zverencom jednoznačné motto: Je jedno proti komu hráš, vždy ho môžeš poraziť. Skúsený kouč rád odhaľuje karty a bojuje na plný plyn. Zadné vrátka nepozná – čo je možno v Premier League chyba a v ťažkých zápasoch ho to bude stáť veľa bodov. To sa koniec koncov ukázalo už proti Tottenhamu.

Holandský stratég upúšťa od Pochettinova divokého presinku založeného na vynikajúcej kondícii všetkých hráčov. Ronald Koeman sám tvrdí, že je pre neho fyzický tréning dôležitý, nie však tak dôležitý ako tréning s loptou na kopačkách. “Nový” Southampton by mal dominovať na lopte, a to nielen v držbe (päťkrát na neho vyhral, ​​dvakrát prehral), ale aj v rýchlosti.Tým pre súpera predstavuje najväčšie nebezpečenstvo.

Hlavný rozdiel medzi Koeman a Pochettinem je samozrejme v rozostavenie. Bývalý tréner Ajaxu alebo Feyenoordu vsádza na systém 4-3-3 a okrem vyššie uvedeného kladie veľký dôraz na kraje ihriska. Spolupráca Bertranda s Tadiča (Mane) a Clyne s Longom (Tadic) je pre Southampton esenciálne smerom dozadu aj dopredu a už niekoľkokrát stála za prekrásnymi nebezpečnými akciami či dokonca rozhodujúcimi momentmi.Oba krajné obrancovia sa zaslúžili dohromady už o tri strelené góly – či už gólom alebo asistenciou.

Pri stretnutí sa Spurs, u ktorého príležitosti sme sa na celý trojuholník Southampton – Pochettino – Tottenham zamerali, splnili Saints svoje doterajšie preferencie tak nejako pol napol.


Držanie lopty Southampton ovládol v oboch polčasoch. Prvé dejstvo síce len tesne: 51 ku 49 percent, ale v druhej 45minutovce už hostia držali loptu na svojich kopačkách v 59 percentách času. Efektivita sa však nedostavil, zverenci Ronalda Koemana s výnimkou úvodných minút svojho protivníka nedokázali zatlačiť dostatočne silno, aby ho donútili k chybám.

Len na pol sa im taktiež darilo v hlavnej hre po stranách.Nathaniel Clyne si vybral zlý deň, dopredu príliš k videniu nebol, a hoci aspoň v defenzíve bol solídny, chybu si neodpustil. Práve po jeho nepresnosti zahájili domáci útok, na konci ktorého trafil Chadli tyčku.

Naproti tomu jeho kolega na ľavej strane Ryan Bertrand opäť dokázal, že vyrástol v komplexného obrancu, ktorý by mohol nastupovať za akýkoľvek “Class B” tím v Premier League. Ofenzívnym hráčom Spurs na rozdiel od Clynea nedovolil vôbec nič a zaskakoval aj v momentoch, kedy ostatní nestíhali. Fungoval aj v ofenzívnej hre, dlhými lopte zásoboval Saida Maného poctivo.V závere navyše vykúzlil perfektný center práve na Maného, ​​ktorý nepochopiteľne netrafil loptu pred poloprázdnou bránou.

Stretnutie však odhalilo semienko pochybností, ktoré by mal Koeman začať čo najskôr riešiť. Dosť možno je to práve zavinené trenérovho “romantickosť” a túžbou obrat vždy a všade úplne všetky. Problém v obrannej hre Southamptone totiž logicky nespočíva v krajoch, ktoré má dobre podchytené, ale uprostred.

Len v prvom polčase sa dostal Tottenham stredom ku štyrom šanciam, čo tímu takého kalibru dovoliť skrátka nemožno. Červochvost tkvie predovšetkým v hre záložného tria.Davis, Schneiderlin, ani Wanyama nie sú žiadne ofenzívne hviezdy, ktoré by sa štítila defenzívy, ale proti Tottenhamu zostávali Fonte s Alderweireldem až príliš často osamotenia a bez šance na uspokojivý výsledok obranné výzvy.Pokiaľ nebude sa stopérmi v symbióze okrem krajných bekov aj stred zálohy, môže sa Koemanův vzdušný zámok za syčanie a pišťanie odporúčať v anglických víchriciach do šedivého priemeru.

(mu)

Ručná brzda menom Adebayor

Ak dominantou nedeľného výkonu Saints bola úplná bezzubosti a progresu by ste sa v ňom zaboha nedorezal, herný prejav Pochettinova Tottenhamu od počiatku síce taky nepôsobil dvakrát familiárne – v jeho prípade už ale nešlo o negatívny poznatok.

horami za dolami bol zrazu silne boasovský výzor zo severolondýnského derby, kedy Spurs na svojho rivala čakali tú v relatívne hustom bloku o piatich záložníci (a jednom stojatom hroťákovi ), tu v ukážkovom 4-4-2 s mimoriadne hlboko posadenou záložný línií – a za každých okolností bez väčšieho záujmu Prešove, akokoľvek aktívne vymáhať balón.

Tentokrát sa Tottenham na svojho soka vrhol s ozajstnou vervou a pri hladnom napádanie zostal po väčšinu stopáže.Kým proti Arsenalu sa teda Pochettinova partia uspokojila s úbohými dvoma vybojovanými lopte na polovici súpera, v nedeľu si napríklad na defenzívnym stredopoliarovi Sotona Victorovi Wanyama vynútila hneď päť stratených lôpt.

Tahle pozitívny premena uvažovania Spurs následne mala blahodarný vplyv ako na ich hru dozadu, kde sa skrze dynamickejšieho a teda efektívneho Capoueho obrancom razom dostávalo lepšieho krytia, tak na hru dopredu, kde sa domáci čas od času prezentovali krátkymi narážačka aj zaujímavými brejky. Všetky zakladanie útokov bolo od pohľadu dynamickejšie, čo sa koniec koncov nádherne premietlo aj do jediného gólového momentu zápasu.

Po takomto zhodnotení by si možno jeden povedal “Tak čo tu vlastne ešte robíme?Vyhlási Pochettina za víťaza dňa a rozíde sa “- lenže až taká selanka to zase nebola. V skutočnosti je tu stále jeden pálčivý problém, ktorý sa zdá byť s Argentincovým angažmán na White Hart Lane spätý natoľko pevne, že by nemusel len tak vymiznúť. Sám Pochettino totiž ako by si jeho prítomnosť vôbec neuvedomoval; čo v budúcnosti môže Tottenham stať ešte pekných pár bodov.


Emmanuel Adebayor nie je hráčom pre systém 4-2-3-1.

To v tomto konkrétnom prípade znamená, že nie je hráčom pre formáciu, ktoré bývalý kouč Espanyol zasvätil celú svoju trénerskú kariéru, a tak sa jej logicky nemieni len tak vzdať.Na čom by naozaj nebolo nič nepochopiteľného ani fundamentálne zlé, keby sa pritom Pochettino dokázal vzdať aspoň toho náladového Tožana…

Nechápte ma zle: Adebayor v žiadnom prípade nie je zlý útočník. Rovnako tak ale v žiadnom prípade nie je tímovým hráčom – aspoň nie v tom zmysle, že by sa obzeral na ostatných a nejakým spôsobom sa im prispôsoboval.V jeho prípade to vždy chodilo skôr presne opačne, čo je zhruba to posledné, čo Pochettino pri svojich začiatkoch v novom pôsobisku potrebuje.

Či už na hrane ofsajdovej línie vo svojom fenomenálnom výskoku zbieral jeden vysoký loptu za druhým, alebo si pobehoval kdesi u stredového kruhu a bohvieprečo parodoval ofenzívneho záložníka, dokonca ani taký ostrieľaní mazák ako Arsene Wenger nad ním v Arsenale zdanlivo nemal plnú kontrolu. A veru podobne si Adebayor “samoroste” aj v Tottenhame.

Problém spočíva v tom, že hoci Adebayor skutočne nie je tímovým hráčom per sa , nemožno zároveň povedať, že by si vystačil sám so sebou; že by okolo seba nepotreboval správne naladené a rozostavané spoluhráčov.V skutočnosti to pre neho platia tým skôr; a pri hre do plných to bolo poznať aj v priebehu inak prosvíceného nedeľného popoludnia.

Úvodných pár minút ešte Adebayor strávil klesaním do hĺbky poľa, kde sa zapájal do pohľadných kombinácií o krátkych prihrávkach, postupom času však driftoval ďalej a ďalej od bezprostredného diania.

Hneď niekoľkokrát ste ho potom mohli uvidieť, jako vyčkáva naozaj na samej hrane ofsajdu, a do hry sa v podstate ani nemá chuť zapájať.Inokedy ste ho zase pozorovali síce s loptou u kopačiek, to však spravidla v situáciách, keď poriadne ani nemá kam.

Áno, v protiútokoch si Adebayor výborne vyhovel najmä s Chadlim, a hneď štyrikrát sa mu po krídle podarilo naštartovať nádejný útočný výpad (vrátane gólové akcie) – lenže to sú opäť momenty, kedy vytáhl Tožan pre zmenu schádza inde .A okrem iného v týchto chvíľach sa vlastne nepriamo ukazuje, že k sebe celkom nutne potrebuje útočného parťáka; inak bude zvlášť proti slabším súperom bez ambícií diktovať tempo hry (čiže nie súperom ako Southampton) tak akurát príťažou.


Ak nám histórie o inak ťažko čitateľnom Adebayor niečo povedala, bolo to zhruba toto : odrezaný alebo permanentne roztržitý Adebayor, po ktorom sa chce to a potom zase tamto, len ťažko bude zároveň plne užitočným Adebayorom. Aspoň v tej minulosti ním nikdy nebol.

Spomínate napríklad na jeho 24gólovou sezónu 2007/08 v drese Arsenalu? Van Persie, Eduardo, Bendtner – jeden z týchto troch útočníkov mu vždy musel byť po ruke.A ak už zrovna nebol, zvyčajne to príliš nedopadlo; ako túto na ihrisku Portsmouthu, kde Gunners remizovali 0: 0.

Rovnako tak – spomínate na krátku éru Tima Sherwooda na čele Tottenhame? Isteže spomínate, však sa písala sotva pár mesiacov staré; a práve vtedy sa predsa Adebayor zdal byť na vrchole síl.

V 11 zápasoch, ktoré pod neskúseným koučom v rozostavení s dvoma hrotmi odohral, ​​vtedy zaznamenal solídny štyri góly a tri asistencie, pričom od servera WhoScored stihol hneď osemkrát nafasovat známku 7,0 a vyšší (raz dokonca plných 10 , 0).

Situácia pod Pochettinem? Presne opačná.Do nedeľného stretnutia onú ​​latku, ktorá viacmenej oddeľuje zrno od pliev, pokoril všehovšudy jednou zo šiestich pokusov – a nie náhodou sa tak stalo práve v dueli s aktuálne posledným QPR.

Dokonca aj po stretnutí so Sotona, kde bol Adebayor u čohokoľvek nebezpečného, ​​nenašli komplexne uvažujúci analytici z WhoScored žiaden pádny dôvod na to ísť s jeho známkou nad hranicu siedmich bodov. Ešte že by tiež áno, keď sa súperi (nutné povedať, že bez väčšej námahy) podarilo Tožanův vplyv okolo šestnástky zdarne obmedziť na úplné minimum.

Na čo potom teda takto kŕčovito trvať na Adebayorově stavanie, chcelo by sa opýtať záverom.

Ak po šiestich kolách len trojica tímov registruje v priemere menej striel na zápas, evidentne sa niečo robí zle; opakovane.A ak zároveň máte vo svojom strede jednu z najkonzistentnejšiu kreatívnych síl v lige (Eriksena), bude zrejme chyba spočívať buď v preferované formáciu, alebo práve v tej osobe, ktorá sa má vpredu neustále ponúkať a na ktorej má v prvom rade stať koncovka.

To si však Pochettino zdá sa odmieta pripustiť (čo nás nemusí nutne prekvapovať, pre absenciu plánu B bol často kritizovaný i v Southamptone), a tak jeho potrebám lepšie uspôsobenie Soldado s Kanem doteraz v lige nazbierali smiešnych 84 minút, a čo je na tom všetkom najviac zarážajúce – v Európskej lige minule štartovali bok po boku práve v tom jednom rozostavenie, kde by ešte len mohol naplno rozkvitnúť aj ten kritizovaný Adebayor.

v rámci možností skvelá varianta do 4-4 -2 (4-2-4) a prinajlepšom nevyspytateľná variant kamkoľvek inam…

(td)